Bratislava/Praha
12. júla (TASR) – Svojrázny výtvarný rukopis Jiřího Wintera sa stal
notoricky známy na Slovensku i v Českej republike. Celé generácie sa
stretávali s jeho kresbami a karikatúrami na stránkach humoristického
časopisu Dikobraz, ale aj v knižkách či vo filmoch a v televíznych
programoch. Odhaduje sa, že Neprakta – ako znel jeho umelecký pseudonym –
vytvoril počas svojho života okolo 35.000 kresieb. Vo svojom denníku
ich precízne evidoval od jesene roku 1949 až do roku 1999, z ktorého
pochádza posledná kresba s číslom 28.560. Kreslil samozrejme aj ďalej,
iba si už svoju tvorbu nezaznamenával.
Hoci svojim dielom šíril smiech a dobrú náladu, jeho život sprevádzali
aj tragické okolnosti. Počas druhej svetovej vojny bol väznený a jeho
príbuzní zahynuli v koncentračných táboroch. Celý život v sebe niesol
obrazy smrti a humor bol východiskom z tohto zážitku. Jeho zvláštnou
záľubou bolo zberateľstvo ľudských lebiek (vo svojej vile na pražskej
Ořechovke ich mal asi 800), kostí, orientálnych masiek a starých
náhrobných kameňov zo židovských cintorínov. Najstarším artefaktom,
ktorý vlastnil, bola 250-tisíc rokov stará lebka praobyvateľa Južnej
Ameriky, ktorú získal z pozostalosti českého cestovateľa Alberta V.
Friča.
Od narodenia jedného z najobľúbenejších výtvarníkov a karikaturistov
Jiřího Wintera Nepraktu uplynie v piatok 12. júla 100 rokov.
Jiří Winter sa narodil 12. júla 1924 v Prahe a jeho detstvo je spojené s
pražskou zoologickou záhradou. Jeho otec bol sklenárskym majstrom a
chodil do ZOO zasklievať teráriá či akváriá. V chlapcovi toto prostredie
podnietilo záujem o prírodu, ale aj o kreslenie. Ovplyvnili ho tiež
návštevy Náprstkovho múzea, vďaka ktorými sa celý život zaujímal o
etnické kuriozity.
Vyštudoval Reálne gymnázium na Malej Strane. Maturoval v roku 1942 v
krutých časoch tzv. heydrichiády, a keďže nacisti počas vojny zatvorili
české vysoké školy, musel pokračovať v štúdiu na Štátnej grafickej
škole. Spolupracoval so zoologickým oddelením Národného múzea a
obdivoval tiež svetoznámeho entomológa profesora Jana Obenbergera.
Keďže mal doma zbierku funkčných zbraní, zatklo ho v auguste 1944
gestapo. Hrozil mu trest smrti, napokon rozsudok zmiernili na šesť rokov
väzenia. Zvyšok vojny, až kým neprišli Američania, strávil v tábore
Bernau v Bavorsku. Jeho otec zahynul počas výsluchov vo väznici na
pražskom Pankráci. Z blízkej rodiny prežila iba jeho mama Marie, ktorá
sa dožila 96 rokov a až do smrti spolu bývali v spoločnej domácnosti.
Z koncentračného tábora si Jiří Winter odniesol zážitok v podobe
rozprávania svojho spoluväzňa, ktorý mal päťdesiat rokov a dokázal svoj
život opísať v priebehu dvoch hodín. "Vtedy, vo svojich devätnástich
rokoch som si uvedomil, že takto by som žiť určite nechcel. Nikdy by som
nedopustil, aby sa môj život dal porozprávať za dve hodiny," napísal neskôr v spomienkach.
Po vojne sa venoval sklenárskej živnosti i kresleniu. Po komunistickom
prevrate v roku 1948 však musel živnosť zanechať i napriek tomu, že za
vojnové hrdinstvo dostal viacero vyznamenaní. Začal s priateľom
Bedŕichom Kopecným uverejňovať kreslené vtipy, o ktoré bol v tom čase
veľký záujem. A keďže išlo o neveľmi výhodný a praktický spôsob obživy,
dal si pseudonym Neprakta, ktorému ostal verný ďalších 62 rokov.
Venoval sa však aj ilustráciám kníh a od roku 1953, kedy začala vysielať
Československá televízia, objavovali sa jeho obrázky ako ilustrácie k
viacerým televíznym programom – dokonca informovali diváka aj o tom, že
porucha nie je v jeho prijímači. Azda najväčší priestor však umelcovi
poskytoval humoristický týždenník Dikobraz.
Po smrti Kopecného vytvoril Jiří Winter Neprakta dvojicu so spisovateľom
Miroslavom Švandrlíkom, autorom známych Čiernych barónov. Dvojica
Neprakta – Švandrlík sa stala fenoménom. V roku 1994 vystriedal
Švandrlíka v autorskom tandeme novinár Emil Schneider. Humoristickým
časopisom sa však po Novembri ´89 prestávalo dariť a Neprakta čoraz
častejšie stvárňoval aj pôvabné ženy. Napokon sám bol štyrikrát ženatý,
pričom naposledy vstúpil do manželského stavu ako 79-ročný.
Za svoju tvorbu získal Jiří Winter množstvo domácich a zahraničných
ocenení vrátane Zlatého Ostňa Dikobrazu (v rokoch 1984, 1986 a 1987) a
titulu zaslúžilý umelec, ktorý si prevzal v roku 1981.
Ilustroval viac než 400 humoristických kníh, vydal tiež dvadsať
vlastných publikácií kresleného humoru, kreslil plagáty, kalendáre i
pohľadnice, venoval sa reklamnej tvorbe. Mal stovky výstav po celom
svete a za svojich 35.000 kresieb získal certifikát o českom rekorde a
zápis do Guinessovej knihy rekordov (2001). Za celoživotnú tvorbu dostal
v roku 2004 cenu Českej únie karikaturistov Rad Bielej opice.
Jiří Winter Neprakta zomrel 30. októbra 2011 v Prahe po dlhodobej
hospitalizácii vo veku 87 rokov. Jeho krédom bolo: Nikdy sa nepoddávať
osudu a nikdy sa neobzerať späť.